Názov: Strieborný lev na oblohe (My Sister Lives on Mantelpiece)
Autor: Annabel Pitcher
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 224
Typ väzby: mäkká (brožovaná)
Moje hodnotenie: 4/5
Ako som sa ku knižke dostala?
Jednoducho. Sledujem, čo slovenské (aj české) vydavateľstvá publikujú. Jedným z nich je aj Slovart, ktorý dávnejšie (asi minulý predminulý rok) vydal knižku od Annabel s názvom Kečupové oblaky. Keďže sa mi jej predošlá kniha páčila, rozhodla som sa dať aj jej ďalšej knihe šancu. Vlastne… nebolo to úplne tak. 😂 Obsah mi prišiel trochu bizarný a odradil ma. Lenže ako som raz s kamarátkou zašla do kníhkupectva, kniha ma zlákala a nejako som si ju kúpila. A moja peňaženka len ticho zaplakala. 🙄
Dej
Jamie (James) je deväťročný chlapec, ktorý vedie obyčajný život. Teda, nie tak úplne. Pred piatimi rokmi mu zomrela desaťročná sestra Rose, ktorú roztrhla bomba pri antentáte islamistov. Každému chýba – mame, otcovi aj Jasmine, ktorá prišla o svoje dvojča. Lenže Jamie nevyronil ani slzu, prečo by mal plakať za niekým, koho si ani nepamätá? Mama ich opustila, a tak sa musí so sestrou aj otcom, ktorý je smrťou Rose stále otrasený, presťahovať. Ich rodina je rozvrátená, preto sa Jamie rozhodne ju dať opäť dokopy pomocou talentovej šou. Avšak podarí sa mu to? A čo ak si na novej škole nájde moslimskú kamarátku Sunyu?
Môj názor na knihu
No, možno momentálne po prečítaní obsahu pozeráte na obrazovku s výrazom To akože čo?. Verte mi, nie ste jediní. 😁
Už z obálky vyčítate, že jeho sestra Rose je spopolnená a leží v urne na krbovej rímse. Existujú takíto ľudia, no ja ich veľmi nechápem. Správanie ich otca je doslova šialené, až sa mi pri ňom zastavoval rozum. Možno by som mu dokázala lepšie porozumieť, keby som zažila úmrtie v rodine. V podstate som sa dokázala vcítiť do Jamieho, keďže mi vo februári zomrel dedko, s ktorým som strávila svoje detsvo. Lenže od začiatku puberty som starkých tak často nenavštevovala. A keď som sa dozvedela, že už je na druhom svete, ani ma to veľmi neprekvapilo. A doteraz som nevyronila jedinú slzu. Možno si o mne pomyslíte, že som bezcitná, ale proste… Dožil sa úctyhodného veku. Je rozdiel, keď zomrie mladý človek, ktorý má celý život pred sebou, než keď zomrie starý pán, ktorý prežil krásny život. Snáď ma chápete. 😅
Naspäť ku knižke. Bolo celkom milé čítať knihu z pohľadu malého chlapca (budúci rok budem oficiálne dospelá, takže sa cítim dosť stará). Len nechápem, ako nechápal… Proste som si udierala rukou do čela a vravela si “Akože nechápeš, čo máš urobiť?”. Uf, muži nám ženám prosto nerozumejú. 🤦🏽♀️ Veď budete vedieť, o čom hovorím, keď si knihu prečítate. 😀
Koniec ma však prekvapil. Skutočne som očakávala niečo iné, no celkom sa mi páčilo, ako to napokon dopadlo. Nehovorím, že to skončilo rozprávkovo krásne, ale… nechajte sa prekvapiť. 😉 Je to pomerne krátka kniha, čítala sa veľmi ľahko. Zbožňujem takéto oddychové YA. Občas potrebujem od žánru fantasy chvíľku pauzu a táto kniha sa na to dokonale hodila.
Lemovanie strán je jednoducho rozkošné…
Neočakávajte nič prevratné. No knižka sa zaoberala terorizmom, rasizmom a šikanou, takže to nie je niečo, na čo rýchlo zabudnete. Za neotrepanú a nápaditú tému dávam knihe obrovské plusko. Ako som už spomenula, je to ľahké a rýchle čítanie. Annabel nepíše nejaké komplikované súvetia a je to proste taká oddychovka na víkend. A celkom sa hodí aj na toto ročné obdobie. 🙂
LEAVE A REPLY