Recenzia: Kým prišla búrka

Názov: Kým prišla búrka (Adrift)

Autor: Tami Oldham Ashcraft, Susea McGearhart

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 224

Typ väzby: mäkká (brožovaná)

Moje hodnotenie: 3/5

Ako som sa ku knihe dostala?

Túto knihu som si kúpila na základe filmu. Teda, film som ešte nevidela a najskôr si ho pozriem, keď sa objaví na nete, ale už len trailer ma upútal. A tak po úspešných skúškach z autoškoly (hihi, neverím, že už som oficiálne vodička), som si ju kúpila ako odmenu. 😀

Anotácia

Tami Oldhamová a jej snúbenec Richard Sharp boli mladí a zaľúbení, život mali pred sebou. Keď vyrazili na jachte Hazana z Tahiti, obloha bola belasá, slnko žiarivé. Ich cieľom bolo San Diego. Po dvoch týždňoch plavby ich postretla pohroma. Hoci sa všemožne usilovali vyhnúť blížiacemu sa hurikánu, ocitli sa v pasci na rozbúrenom mori, s vlnami vysokými ako mrakodrapy a vetrom fučiacim rýchlosťou 140 uzlov. Richard sa pripútal a zostal na palube, Tami poslal do podpalubia. Poslednou Taminou spomienkou bol Richardov výkrik. Potom nastala tma. Keď sa Tami po niekoľkých hodinách prebrala a vyšla na palubu, zistila, že Richardov bezpečnostný popruh sa utrhol.
Kniha Kým prišla búrka je príbeh o tom, ako sa Tami zázračne podarilo po štyridsaťjeden dňoch doplávať do bezpečného prístavu, hoci jej nefungoval motor a nemala sťažne. Je to nezabudnuteľný príbeh o láske, strate a prežití na rozbúrenom mori a o tom, že ani v tých najtemnejších chvíľach nie sme sami.

Môj názor

Nechcem vám toho veľa prezrádzať (aj keď sa to spomína v anotácii), ale hneď na začiatku ma trošku zarmútilo, že jej snúbenec zomrel v hlbinách oceána. Stále som čakala, že sa zrazu niekde zjaví, ako aj v traileri, ale nedočkala som sa. Takže celá kniha bola o tom, ako sa sama snažila postaviť na nohy, opraviť loď, aby s ňou mohla doplávať k pevnine. Zároveň tam spomína na chvíle strávené s Richardom, ktoré ostrovy spolu navštívili a čo na nich zažili.

Každému musí byť snáď jasné, že sa jej podarilo zachrániť si život a doplávať so zničenou loďou na pevninu, keďže túto knihu napísala. Je neuveriteľné, čo dokázala. Že sa nezbláznila, že sa nevzdala a nesiahla si na život. Niekedy ma nebavili niektoré opisy lode, ale inak to bolo pekné a aj smutné. Čítala sa pomerne ľahko a je vážne kratučká, keď si vezmeme, že niektoré fotky zabrali celú stranu (áno, obsahuje skutočné čiernobiele fotografie, čo je úplne úžasné!).

Knižku odporúčam, predovšetkým nenáročným čitateľom, ktorý chcú siahnuť po nejakej tej “oddychovke”. 🙂