Recenzia: Veža na úsvite

Názov: Veža na úsvite (Tower of Dawn)

Autor: Sarah J. Maas

Séria: Trón zo skla #6

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Slovart

Počet strán: 656

Typ väzby: mäkká (brožovaná)

Moje hodnotenie: 5/5

Vopred upozorňujem, že recenzia prezrádza dej predošlých kníh v sérii!

Ako som sa ku knihe dostala?

Úprimne, keď som sa dozvedela o novej novele zo série Trón zo skla, potešila som sa, no keď som zistila, že je o Chaolovi… Bola som pevne presvedčená, že si ju nekúpim. No z novely sa stal 6. diel série. Keďže sa vravelo, že je lepšie si ju prečítať, keďže sa tam dovzieme nejaké podstatné zaujímavosti, počkala som si na slovenský preklad a celkom som sa aj začala tešiť.

Anotácia

Kapitán kráľovskej gardy Chaol Westfall bol známy svojou chrabrosťou, silou a bezpodmienečnou oddanosťou korune. No všetko sa zmenilo po zničení skleneného zámku a vyvraždení jeho mužov, hoci adarlanský kráľ ušetril jeho život. Duša sa síce časom zahojí, no jeho telo je nenapraviteľne poškodené. Uzdravenie mu ponúkajú len legendy o tajomstvami opradených liečiteľoch v ďalekej krajine na Južnom kontinente. Nad Erileou sa však znášajú búrkové mraky, Aelin a Dorian sa nedokážu vyhnúť ničivej vojne a ich jedinú šancu na víťazstvo držia v rukách Chaol a Nesryn a ich schopnosť presvedčiť mocných pánov juhu, aby sa pridali k vojne na severe. Južný kontinent však skrýva mnohé tajomstvá, ktoré môžu mať nečakané následky pre celý svet.

Môj názor na knihu

Nevedela som, čo môžem od tejto knihy očakávať. Skutočne sa mi priečilo, že celá kniha má byť o Chaolovi. Ledva sa cez neho dokázala preniesť v predošlých knihách, kde sa našťastie nevyskytoval často. Tak ako zvládnem celých 656 strán len o ňom? Povedala som si však, že to predsa len napísala Sarah J. Maas, a teda to nemôže byť zlé. Úprimne, od nej by som prečítala asi čokoľvek.

Páčila sa mi tá zmena prostredia. Južný kontinent som si predstavovala niečo ako Turecko, Indiu či iné arabské štáty. Nechápem, ako to Sarah dokázala, ale tento nový svet som si veľmi obľúbila a túžila by som ho navštíviť. Niekedy pasáže, ktorými opisovala prostredie, boli až nudne dlhé, ale predsa len to bolo zaujímavé, keďže sme boli doteraz zvyknutí na Erileu alebo Wendlyn.

Táto kniha priniesla množstvo nových postáv, no stretávame sa tu aj so starými známymi. Yrene už poznáme z krátkej novely Vrahyňa a liečiteľka (ktorá je v slovenčine súčasťou knižky Vrahyňa proti pánovi pirátov, v češtine je súčasťou Krvavého ostří), v Antice sa z nej stala liečiteľka. Obľúbila som si ju už v tej kratučkej novele a touto knihou som sa v tom utvrdila.

Nesryn mi v Kráľovnej v tieňoch veľmi nesadla, ale nejako mi neprekážala. A postupne som si ju tiež obľúbila. Rovnako aj Borte, Sartaqa a jeho súrodencov (teda, okrem Hasar (ktorú napokon možno budem mať rada) a Arghuna). Z Kashina som mala niekedy zmiešané pocity.

A na záver Chaol. Úprimne, najviac mi v prvých dvoch knihách prekážal ten trojuholník – Celeana (Aelin), Dorian a Chaol. Teda, moja romantická duša túžila po vzťahu medzi Dorianom a Celeanou, a keď sa medzi nich zamiešal Chaol… uhhhhgrrrrr… to som mala nervy. Je to hlavný dôvod, prečo som ho nemala rada. Tiež ma jeho kapitoly v predošlých knihách nebavili. (A neviem prečo, ale vždy som si ho predstavovala ako nejakého štyridsiatnika. 😂) No v tejto knihe, keď je ďaleko od Aelin a už nikto nemôže rozvrátiť jej puto s Rowanom, sa pre mňa stal neutrálnou postavou. A postupne…predsa som len ho začala mať rada. Niekedy som ho aj ľutovala, hlavne pre jeho neschopnosť chodiť.

Ak si myslíte, že celá kniha sa bude točiť len okolo liečenia Chaolovho zranenia… Tak si myslíte správne! 😂 No dobre, iba polovica knihy sa točí okolo liečenia. Alebo kúsoček viac ako polovica. Niekomu to možno príde nudné, ale je to sčasti aj zaujímavé, keďže sme sa dozvedeli niečo viac o Chaolovi. Prvá polovica bola taká pomalšia, sem tam sa tam mihla nejaká akcia, no v druhej polovici bolo tej akcie omnoho viac a tie zistenia nakoniec…no proste som myslela, že ma trafí šľak! (Alebo mojou rečou povedané “ma šľahne”.) Na začiatku som mala aj svoj tip, ktorý mi nakoniec nevyšiel a o to viac ma kniha prekvapila.

Vážne, tie nové informácie, ktoré sa dozvedáme koncom knihy, určite stoja za prečítanie! Neverila som, že to dakedy poviem, ale táto kniha ma veľmi bavila. Dokonca aj moja romantická duša si ulahodila. Páčila sa mi zmena prostredia (a aj to, ako bolo vykreslené), nové a rozmanité postavy a tiež Chaolov a Nesrynin príbeh. Možno mi len chýbala mapa a tiež mi vadí, že tá kniha vzhľadom nepasuje k ostatným. Bola by som spokojná aj s Chaolovou postavou na obálke. No už som sa stotožnila aj s touto obálkou.

Ak ste však predošlé knihy zo série čítali a nad touto stále váhate, odporúčam vám ju. Možno niekoho nebude až tak baviť ako ostatné diely, ale obsahuje podstatné informácie. 🙂